Konečne nastal ten dlhoočakávaný deň a my sme sa mohli s našou pani riaditeľkou, usmievavou Ivetkou a sestričkou Aničkou vybrať do centra diania hrušovských folklórnych slávností. Našim cieľom bolo zaspomínať si na časy, kedy sme tak rezko zvŕtali na tie naše „obľúbené.“ Zároveň sme si naplánovali ochutnávku tých výnimočných špecialít, ale najmä pravého slovenského vínečka, ktoré nám vyčarilo taký šibalský úsmev na tvári. A čo nás po tom, že nás k autu musela sprevádzať policajná eskorta? My sme sa teda poriadne zabavili... Veď predsa tak, ako to na pravej slovenskej zábave chodí...