Marec je mesiacom knihy a preto sme si vymysleli recitačnú súťaž. Zvolili sme porotu, v ktorej zasadala aj návšteva z Hnúšte. Na prednes sme si pripravili hlavne prózu od našich národných a klasických autorov. Absolútnym víťazom sa stala Zuzana.
Vo februári sa už tradične pripravujeme na náš fašiangový ples. Tohto roku sme zmenili hudobný žáner. Pozvali sme si hudobníkov z ľudovej hudby KOKAVAN. Všetkým dámam sa zapáčil primáš Maroš, ktorý každému zanôtil a zaspieval podľa želania. Podarilo sa im rozveseliť aj našu Zuzanu, keď jej zahrali maďarské čardáše.
V januári nás znova navštívili naše detičky z Poltára, ktoré si pre nás pripravili vystúpenie na tému : „Traja králi“ za pekné vystúpenie sme sa detičkám poďakovali potleskom a maličkou sladkou odmenou.
Celý mesiac sa niesol v znamení predvianočných príprav. Spoločne sme si pripravili naše obľúbené šuhajdy a medvedie labky. Pri toľkých kuchárkach za jedným sporákom je to občas problém. Niekedy sme sa cítili ako kofy na trhu, ale s výsledkom sme boli spokojní. Nakoniec sme sa všetci nasmiali na tom, ako chcela každá gazdinka presadiť práve ten svoj zaručený recept.
Začiatkom novembra častejšie ako inokedy spomíname, na tých, ktorých sme mali radi a navždy ostanú v našich srdciach. Aj v našom zariadení sme si takto spomenuli na tých, ktorí nás opustili a stále nám chýbajú. Pri spoločnom posedení sme si spomenuli aj na tých, ktorí nás opustili tu v zariadení. Posedenie sme ukončili spoločnou modlitbou.
Už tradične sme pri tejto vzácnej príležitosti medzi nami privítali detičky z MŠ v Poltári spolu s pracovníkmi MÚ v Poltári na čele s primátorom. Zapriali nám mnoho krásneho, zarecitovali, zaspievali a zatancovali. Taktiež si veľmi pekný program pre nás pripravili aj žiaci zo základnej školy.
Keď k nám zavítala jeseň, aj my sme sa rozhodli, že ju privítame originálnymi jesennými dekoráciami z našej dielne. Vyrobili sme si skutočne jedinečné kúsky a vyzdobili si nimi celú TILIU...
Koncom leta sme sa vybrali na krátku teambuildingovú aktivitu spojenú s oddychom a načerpaním nových síl do ďalšej práce s klientmi k nášmu „slovenskému“ moru v Chorvátsku. I napriek trošku nevydarenému počasiu sa nám podarilo veľa vidieť, zažiť a samozrejme upevniť náš kolektív s cieľom vylepšenia metód práce.
S týmto heslom sme sa každé popoludnie pustili do ukladania servítok, ktorých teda skutočne potrebujeme riadne veľa. Aspoň sme si precvičili naše šikovné ručičky, keď už nás tie nohy nie vždy poslúchajú, však Zuzanka?
Tentokrát sme si zorganizovali spoločnú brigádu s dobrovoľníčkami, aby sme dali do „pucu“ všetko okolo nás...
A kto nám pri tom najviac pomohol? Pani Anička s úsmevom tvrdí, že všetci...
