Na Slovensku sa chodilo na páračky peria od začiatku novembra až do konca februára, resp. do konca fašiangového obdobia. Tohto roku sme sa aj my rozhodli trochu oprášiť dávne zvyky. Naše ženičky najprv nemali záujem. Asi sa báli, že toho bude veľa, ako keď niekedy párali perie doma. Nakoniec, keď sme si ich zorganizovali, pani Klára, ktorá sa tomu najviac bránila, bola najspokojnejšia.
Na driapačkách sa tradične rozprávali strašidelné príbehy o strigách, umrlcoch, mátohách a čertoch. Príbehy sa predeľovali piesňami a všakovakými prekáračkami. V našom prípade sme boli zaujatí prácou, až kým neprišla najstaršia obyvateľka pani Anička. Tá nás rozospievala a prispela k dobrej nálade. Pripravili sem si aj tradičné pochúťky. Na desiatu sa servírovali uvarené celé kukuričné zrná poliate cukrovou vodou a posypané mletým makom. Na obed nám kuchárky nachystali tradičné fašiangové jedlo - šišky s lekvárom. Na všetkom sme si výborne pochutnali a strávili sme skutočne výnimočné predpoludnie.